Dômyselná a hrejivá romantická komédia o slečne Guinevere Pettigrew (Frances McDormand – Po prečítaní spáľte, Fargo), ktorá neprávom príde o svoju prácu a začne sa vydávať za profesionálnu osobnú asistentku.
Slečna Pettigrew nastúpi u známej a bohaté speváčky Delysi Lafosse (Amy Adams – Julie a Julia, Noc v múzeu, Chytť ma, ak to dokážeš), s ktorou sa veľmi rýchlo spriatelí. Svojej novej priateľke pomáha v komplikovaných profesijných i milostných vzťahoch a zároveň sa učia pohybovať v prostredí "vyššej spoločnosti". Obe priateľky sa vzájomne podporujú v rozhodnutí vydať sa na cestu za svojim snom.
Podrobnosti
Zaradenie: Komedie / Drama
Čas: 92 min
Dátum vydania: 2008
Pochádza z: Velká Británie
Ďalšie názvy:
Réžia a herci
Režie:
Herci/Herečky:
Hodnocení
Naše hodnocení: 77%
Hodnocení uživatelů: 73%
Rozdíl hodnocení: 4%
Velký den slečny Pettigrewové ke stažení zdarma
Stáhnout Velký den slečny Pettigrewové
Ostatné webové stránky na ktorých môžete nájsť filmy na stiahnutie zdarma: : warezforum, savefile, badongo, www.rapidshare.com, hotfile, filefront, czshare atd…
Český krátky farebný film, rozprávajúcej o živote dnešného Egypta a prácu jeho obyvateľov; bol vytvorený z materiálov, ktoré zaobstarať naši filmári pri príležitosti čs. priemyselnej výstavy v Káhire. (FILMOVÝ PREHĽAD 11/1956)
V postapokalyptickej svete, ktorý vyzerá ako zmes sveta v období druhej svetovej vojny a Stredozeme JRR Tolkiena, musí čarodejník Avatar zachrániť svet pred fašistickými mutantmi ktorá vedie jeho zlý brat Blackwolf, nie nepodobný Adolfovi Hitlerovi. Ten používa nacistické propagandistické filmy a nahrávky prejavov Adolfa Hitlera k stimulácii svojej armády mutantov, rovnako ako "dobové" zbrane druhej svetovej vojny.
Príbeh o vzájomnom hľadaní partnerskej harmónie, Ktorý vznikol podľa scenára slovenskej autorky Tiny Dios, je celovečerným hraným debutom úspešnej animátorky Michaely Pavlátovej. Rozprava príbeh klaviristky Evy, ktore nasledovala svojho manžela, hudobníkov a skladateľa Petra do malej dediny na Slovensko-maďarskom pomedzi. Zatial čo Peter má v tunajšom prostredí pokoj na skladaním, Eva ako interpretka marne hľadá uplatnením, cíti sa odtrhnutiu nielen od rodiny, ale tiez od dôverne známeho pražského prostredím a priateľov. Neverné hry su komorné milostnú dráma o láske, nevere, ľudských zlyhaniach a nachádzaní seba samého.
Manžel Suzanne Ménessierové je zavraždený Nemci a ona následne preberá jeho pozíciu v protinacistickom odboji. Prijíma prezývku Mačka a zúčastňuje sa prvej úspešnej misie do nemeckej továrne, kde odcudzí plány na výrobu novej ničivej zbrane. Zoznamuje sa so švajčiarskym novinárom Bernardom, ktorý hľadá milostné dobrodružstvo. Bernard je v skutočnosti nemeckým dôstojníkom, skutočnú identitu jeho novej milenky ale odhalí iný príslušník gestapa. Bernard má teraz úlohu Mačku zlikvidovať, uspokoja sa ale s tým, že od nej získa informácie o odboji. Väčšina členov Odbojárska skupiny okolo Mačky je zatknutá, jediná ona zostáva na slobode.Film Kočka (La chat) vychádzal zo skutočného životného príbehu slávnej francúzskej špiónky Mathilde Carré (1908-1970), ktorá v rokoch 1941-1942 trochu neprehľadne pôsobila pre tajné služby niekoľkých krajín a po vojne bola dvanásť rokov väznená. Jej osudy za vojny spracoval do filmového scenára slávny režisér Henri Decoin, ktorý sa špionážnemu žánru v tej dobe začal venovať častejšie. Film bol natočený v priebehu januára až marca 1958 a premiéru mal už 18. apríla 1958. Lákadlom pre divákov bola okrem zaujímavého príbehu Françoise Arnoul v hlavnej úlohe as tromi miliónmi divákov v kinách patril k najúspešnejším titulom tej doby. Henri Decoin sa potom k téme vrátil o rok neskôr s filmom Mačka vyťahuje pazúry (La chate sort des griffes).
V poviedkovom filme francúzskeho režiséra Christiana-Jaque sa stretneme celým radom hviezd francúzskeho filmu v dobe keď, až na Gérarda Philipa, stáli na začiatku svojej umeleckej kariéry.V poviedke Soška Usirida si Pierre Brasseur zahral rolu notorického hochštaplera, ktorý síce dokáže milovať, ale nikdy by sa nedokázal priznať k tomu, aký život v skutočnosti vedie. Svoju pravú tvár radšej skryje za rolu úspešného egyptológov ženatého s veľmi bohatou dámou. Yves Montand ako vytáhl chudý mladík si práve v tomto filme zaspieval slávnu pieseň na slová Jacquesa Préverta Opadané listí.V poviedke Husle si ho privedie mestský strážnik Raoul, Bernard Blier, mladé vdove, ktorej sa chce zapáčiť, aby posúdil talent jej chlapca, ktorý už dávno mučí celé svoje okolie hrou na husle. Nariadi mu, že musí synčeka pochváliť za každú cenu. Ale mladý spevák je tak pohľadný? Gérard Philipe ako Gérard de Narcay bol kvôli svojej rozhadzovaním a excesom zatvorený rodinou do blázinca. Podarilo sa mu však utiecť a mstí sa na všetkých, ktorí sa na jeho internácii podieľali. Pri poslednom zločinu je však skoro chytený. Z policajného obkľúčenia ho zachráni dievča, ktorá sa práve chystá skočiť do Seiny. Ale čo keď aj ona urobila osudovú chybu? Hlavnú úlohu v poslednej poviedke vaudevillového razenie si Francois Perier zahral bohatého nenapraviteľného sukničkára a klamára, ktorý žije so svojim sluhom Armandom a rozhodne sa nechce viazať. Všetky svoje známosti opustí skôr, než by na neho mohli vzniesť akýkoľvek nárok. Práve sa s jednou dievčinou rozišiel a popoludní musí stihnúť pohreb svojho strýka. Ešte že verný sluha Armand všetko zariadi. Čierny oblek aj veniec. A práve v ten deň si istá dáma prišla s Jeanom-Pierrom vydiskutovať ich vzťah. Keď máva pred Aramandem revolverom, zrovna prinesú objednaný veniec. Zúfalý Armand nahovorí Florence, že pán zomrel.
Pokiaľ ide o šírke výrazového registra, nemá Abbás Kiarostami medzi režisérmi svojej generácie konkurenciu. V jeho vyhrotene autorskej tvorbe možno nájsť dokumenty (Avaliha, 1989), inscenované rekonštrukcie správ z čiernej kroniky (Detail, 1990), klasicky vystavaná rodinná drámy (Kde je dom môjho priateľa?, 1987) i snímky experimentujúci s vyprázdnenú narací (Desať, 2002 ). Človek by len ťažko našiel tvorca, ktorý počas jediného roka napíše scenár k kriminálnemu thrilleru (Šarlatové zlato Džafara Panahího, 2003) a zároveň natočí dôsledne minimalistickú poctu Jasudžiróovi Ozuovi, zloženú z piatich štvrťhodinových záberov, v ktorých jediné vzrušenie obstaráva línie obzoru snímaná nehybnou kamerou, krik vtákov a morské vlny pozvoľna dopadajúce na pobreží (Päť, 2003). Širin patrí bezpochyby do tej druhej – experimentálnější a prirodzene aj menej oceňované – vetvy Kiarostamího tvorby. Po úvodnej sekvencii zložené zo stredovekých miniatúr, ktoré zachytávajú legendárny milostný príbeh arménskej princeznej Širin a perzského kráľa Chusreva, nasleduje 85 minút vyplnených detaily ženských tvárí upřených na plátno – v akomsi kine je premietaný film o mužovi, ktorý bol pre svoju lásku ochotný obetovať trón a zabíjať priateľov, a žene, ktoré ani jej krása nepriniesla šťastie. To všetko je však divákom Kiarostamího Širin skryté – história milencov k nim dolieha len skrze zvukovú stopu a chvejivé vlny úsmevov a sĺz, ktoré sa striedajú na tvárach žien v publiku.Akokoľvek môže koncept Širin na prvý pohľad pôsobiť ako monotónna režisérskej cvičenie, je skúsenosť, ktorú sledovanie tohto filmu ponúka, ohromujúci. Jediné a jednoduché – ale do extrému dovedené – gesto umožňuje režisérovi prevracať nielen pozíciu filmových divákov a hrdinov, ale aj obvyklé hierarchie zavedených opozícií: tradičné patetický az mužskej perspektívy rozprávaný príbeh náhle vo zvolenom uhle pohľadu ustupuje pred sériou nevzrušivě intímnych a nahlas nevyslovených ženských drám ( paradoxne vyjadřovaných mäkkými gestami najslávnejších iránskych filmových hviezd). Filmy svojim divákom spravidla ponúkajú len záplavu útěšných odpovedí - Širin pred ne naopak stavia len otázky. Medzi nimi najvýraznejšie tie, ktoré sa objavujú v podtexte mnohých Kiarostamího sebereflexivních snímok: Čo je to vlastne film? A čo naše životy, ktoré sa v ňom občas odrážajú? -Jan Kolář
Bouchareb sa dlho zaujímal o vzťah africké a afroamerickej komunity. Jeho hľadanie našlo podobu v snímke o senegalskom chlapcovi, ktorý postupne nachádza potomkov svojej rodiny, deportované kedysi do Spojených štátov. Alloune mieri od južných amerických plantáží až do Harlémská štvrti Little Senegal. Nájde vzdialenú sesternicu, ktorá nikdy nepremýšľa o histórii ao minulosti, synovca Hassana, taxikára bez papierov, ľudí schopných všetkého, aby získali zelenú kartu. Film sa dotýka citlivých miest, neporozumenie a často nepriateľstvo medzi africkou a afroamerickou komunitou. Ako v ostatných filmoch, aj tu sa Bouchareb pýta. Ak poznáme minulosť a máme prehľad o súčasnosti, uvedomujeme si tiež, čo historické udalosti znamenajú pre jedincov?
Obrazy dvoch umelkýň – farebné ľudovej kresby a čiernobiele fotografie – ožívajú v mozaiky výjavov zo života v dedine Kryvorivnia v ukrajinských Karpatoch. Tam, kde bol kedysi napisane a neskor sfilmovana román Tiene zabudnutých predkovia, a kde si tok času podnes zachoval svoje vlastne tempo.
Zakúste sami fantastickú zmes obrazu a zvuku vo filme Fantázia 2000. Máte v rukách filmovú klasiku, ktorá vychádza z predstavy Walta Disneyho o filme Fantázia ako diele, ktoré sa neustále vyvíja. Celé dielo násobí zbrusu nový bonus, Musicana (Waltův nápad na ďalší diel filmu).
Komentáre